Variácie na tému súdnictvo, časť: prvá

Autor: Sláva Kordaničová | 24.5.2012 o 18:25 | (upravené 30.5.2012 o 15:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  63x

To v čom ja vidím problém slovenského súdnictva a vôbec všetkých právnickych povolaní je nasledovný. Duchovný rozmer tohoto krásného povolania som nikdy nepocítila na škole ani medzi spolužiakmi. Mnohí hovorili, že sú tu preto, lebo niekto z rodiny je právnikom, či preto lebo sa v tejto sfére dobre zarába. Skoro vôbec som nepočula, že chcem prispieť svojou osobnosťou či pohľadom k zlepšeniu a očisteniu súdov alebo prokuratúry. Väčšinou som bola obklopená ľuďmi, ktorí sa len učili spamäti zákony, aby ich potom mohli povedať na skúške. Aby som bola úprimná ja som bola súčasťou toho všetkého a z radu som nijako nevynikala. Ten strach z toho či zvládneme skúšky a vôbec pohltenie sa bifľovaním nejakých kníh či zákonov nás úplne ochromil.

Neboli sme tvoriví a nikdy sme nediskutovali na tému ako pomôcť a participovať na riešení slovenských problémov s justíciou či prokutatúrou. Zaradili sme sa do davu. Nikto ničomu neprotirečil na škole, učitelia nás sem tam strašili aký bude test či skúška ťažká a tak sme študovali a študovali a učili sa recitovať zákony. Keď sme to zvládli, vydýchli sme si,  trošku oddychli a pokračovali sme ďalej. Opäť nič. Takto sme prešli 5 rokov štúdia bez toho, aby sme sa niekedy spojili a vôbec na niečom spolupracovali, aby sme ponúkli ako ďalšia generácia nejaký cieľ kam by sme my mladí budúci právnici chceli dokráčať a čo chceme a vieme dať nášmu paralyzovanému súdnictvu. Tie nudné povinnosti nás natoľko zahltili, že sme úplne zabudli prečo vlastne študujeme. Nestretla som sa s odvahou ísť proti prúdu a rušiť a nenechávať na pokoji to špinavé a skazené prostredie nášho súdnictva. Všetci sme žili vo svojich malých svetoch s plnými hlavami a kalkuláciami kedy dosiahneme ten titul a kedy sa staneme partneri tej ktorej spoločnosti a koľko v nej budeme zarábať. Duchovný, filozofický a hlboký rozmer povolania či poslania právnika sa vyparil a možno ani nebol. Je mi to ľúto, lebo právo som vždy vnímala ako spôsob načúvania jeden druhému, hľadania riešení, pomoci, odvahy, pomenovania čo je dobré a čo je zlé, ako povolanie odvahy a ľudí ktorí do neho idú nie v prvom rade preto, aby si nabalili vrecká, ale kvôli odvahe a schopnosti argumentácie, rétoriky a nádeje, že ten kto je slabý bude mať vždy šancu byť v spojení s týmto duchom slobodného človeka, ktorý je vzdelaný, rozhľadený, ale hlavne slobodný vo svojom srdci, ktorý nevníma ľudskú bytosť ako zdroj zárobku, ale že ten zárobok je už iba výsledok dobre odvedenej práce. Áno, súhlasim slovenské súdnictvo je stavom slovenskej spoločnosti. A či nie sú tí skorumpovaní sudcovia a vlastne celý systém odrazom väčšinovej slovenskej populácie? Neochota, paralyzácia, neodvaha, tuposť, byť súčasť davu a pekne sa v ňom skryť a nevynikať. Veď načo, mám pekný domček a auto, deti mi študujú alebo pracujú na dobrom mieste, aj na dovolenku zájdeme raz v lete a raz v zime. Máme sa dobre a to že ľudia majú problémy, to si spôsobili sami tak na riešenie si musia pekne krásne počkať a aby sme sa vôbec niekde pohli aj dobre priplatiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?